Púť na Mariánsku horu - farský urad habovka

Áno, 8. máj 2015 bol dňom plný zážitkov pre 4600 detí, vedúcich, sestričiek a kňazov zo všetkých kútov Slovenska. Konala sa Misijná púť detí už po jedenástykrát v Rajeckej Lesnej a desiatykrát  v Levoči. Misijná púť detí je určená predovšetkým pre koledníkov Dobrej noviny. Tí sa počas Vianoc zapájajú do koledníckej akcie Dobrá novina a v poslednom ročníku vyzbierali vyše 900-tisíc eur na podporu rozvojových projektov v afrických krajinách.

Z našej farnosti sa na cestu vydalo štrnásť detí spolu s mládežou a sestričkou Máriou na Mariánsku horu do Levoče. Nekrátku cestu autobusom sme si spríjemnili modlitbou ruženca, spevom a obľúbenými ukazovačkami. Po šťastlivom pricestovaní do historického mesta sme sa na nachvíľu osviežili zmrzlinou a pomaličky sme začali kráčať vpred na Mariánsku horu.


Chodník, po ktorom sme išli, zdobili farebné podpisy detí, obrázky či názvy farností, ktoré sa zišli. Samozrejme aj my sme tam nechali niečo zo svojej kreativity. Počas putovania sme sa zapájali do rozličných aktivít spojených s mottom Živá viera. Napríklad sme museli pohľadať v hŕbe kameňov kamienky s písmenkami a poskladať z nich slovo, a aké to bolo slovo? To vám hneď na začiatku  čítania tohto článku odporúčame pozrieť  fotografie, aby ste sa videli, ako sme sa zabávali.

Keďže pred ďalšou aktivitou bola dlhý rad detí, zastavili sme sa na lúku, kde sme sa naobedovali a spravili si katechézu na tému „kostol – miesto živej viery“. Akurát sa nám potom uvoľnilo miesto na ďalšom stanovišti, kde nám priblížili projekt Ukončime vylúčenie. Cieľom tohto projektu je, aby pre hendikepovaných ľudí znamenalo zdravotné postihnutie mať potenciál, byť schopný, byť súčasťou spoločnosti. V rozvojových krajinách mladí ľudia s postihnutím často nemajú prístup ku vzdelaniu, práci, či spoločenskému životu.  (viac informácii nájdete na http://www.endexclusion.sk/). Aby sme sa aspoň trošku vžili do života ľudí s postihnutím, vyskúšali sme si nakresliť ľubovoľný obrázok len za pomoci úst či naslepo vkladať kocky rôznych tvarov do krabice so zodpovedajúcimi výrezmi, alebo navigovať kamaráta po bodoch iba za slovnej pomoci. Potom sme sa mali zastávku v Afrike. Síce nie doslova, ale aspoň sme mali možnosť vyskúšať a popozerať si predmety, ktoré si vyrábajú a používajú africkí ľudia. Na fotografiách môžeme vidieť futbalovú loptu z igelitov; sandále vyrobené z pneumatiky; hrkálku alebo hudobný nástroj z vrchnákov z pivových fliaš;  hračku vrtuľníka tiež z vrchnákov (bolo nám povedané, že si africké deti vedia takýmto spôsobom vyrobiť aj iné hračky či autíčka, lietadlá, alebo hocijaké zvieratká – žirafy, sloníky,  a iné); miniatúra pece, na ktorej si pripravujú jedlá; nádobu na vodu z tekvice; špongiu z vrecoviny; metličku z kravského chvosta na odháňanie múch. Okrem týchto výrobkov, sme si pozreli typické jedlo, čo jedia, tzv.  „omani“ – vysušené a opražené rybky; stoličku, na ktorej sedávajú pastieri a typický vzor látky, do ktorého sa obliekajú. Popri tejto aktivite  sa pripravoval darček pre kenského biskupa Lodwarskej diecézy, Mons. Dominica Kimengich. Do veľkého zošita sme odtlačili svoj prst, pod ktorý sme sa podpísali. Na ďalšom stanovišti sme sa mali zamyslieť a vytvoriť obraz Boha použitím samých seba a potom zaspievať nejakú ukazovačku.

To bola posledná aktivita, ktorá nás sprevádzala pri putovaní. V diaľke sme počuli hudbu, totiž už začal program na Mariánskej hore. Spev, eRko tance, prípravy na omšu, oddych, množstvo detí. Potom sme sa dopočuli, že prišiel pán biskup Dominic spolu ešte dvoma kňazmi, ktorí nám viac priblížili situáciu v Afrike. Porozprávali nám o tom, že sú tam mnohopočetné rodiny a deťom dávajú mená podľa toho, kde sa narodili. Či už podľa názvu miesta, cestičky, stromu. Dozvedeli sme sa, že africké dievčatá sa parádia a nosia koráliky, kým sa nevydajú. Nemajú kostoly, ale schádzajú sa pod holým nebom, kde sa modlia a oslavujú Boha. Ich farnosť je veľká ako Slovensko. Dominic všetkým deťom poďakoval za pomoc a podporil nás k ďalším ročníkom Dobrej noviny. Aby na nás nezabudol, daroval sa mu darček – zošit s odtlačkami a podpismi. Potom bola svätá omša, ktorú celebroval spišský biskup Štefan Sečka spolu s biskupom Dominicom. Opäť sa k nám prihovoril a prosil nás o modlitbu za misionárov pre Keňu. Všetky zúčastnené deti tejto púte vyzbierali toaletný papier a perá, ktoré priniesli ako obetný dar. Tento dar je venovaný Krízovému centru Alžbetka v Spišskej Novej Vsi.

Po omši sme sa hneď zbalili a vydali sme sa na parkovisko. Mali sme požehnaný čas. V ten deň nehlásili pekné počasie. Avšak slnko nám podržalo ťažké obláčiky plné vody, kým sme neboli usadení v autobuse. Cestou späť sme sa poďakovali za príjemný čas modlitbou a zvyšok cesty sme si spríjemnili spevom, kvízom z celého dňa, či krátkou návštevou Tesca.

Celý deň bol nádherný, spoznali a videli sme čierneho afrického biskupa, zahrali sme sa, pospievali, potancovali, nazbierali nové zážitky. No jednoducho krása a tešíme sa na ďalší ročník Misijnej púte. Či to bude v Rajeckej Lesnej, alebo v Levoči? Nechajme sa prekvapiť a nezabudnite si dopozerať fotky z tejto akcie.